Go52

Sokoliarstvo je spôsob lovu pomocou vycvičených dravcov – najmä sokolov, jastrabov a orlov. Tradičná forma poľovníctva používa svoje vlastné metódy a filozofiu. Tento druh lovu má korene v stepiach južnej Ázie, v oblasti Indie a Iránu. V období Veľkomoravskej ríše už bolo rozšírené aj na území Slovenska. Mať dravca bolo ukážkou prestíže. Hlavne vládnucej vrstve boli vyhradené veľké alebo ušľachtilé sokoly, sokol sťahovavý, sokol rároh a najvzácnejší z nich sokol lovecký. V roku 2016 zapísali sokoliarstvo na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Zápis je spoločný pre 18 štátov, medzi ktorými je aj Slovensko.

Sokoliar Slavomír Kukurugya pochádza od Zvolena, v Košiciach žije od roku 2005. Sokoliarstvu sa venuje od svojich 14 rokov a od roku 2012 sa stará o sokoliareň pri Centre voľného času v Košiciach. Funguje tu aj krúžok Mladý sokoliar a popritom i sokoliarska skupina Horus, ktorá prezentuje sokoliarstvo po Slovensku. V minulosti bolo sokoliarstvo považované aj za umenie, lebo je to jedno z mála súžití človeka a zvieraťa, kde nie sú použité donucovacie prostriedky. Dravce ich z prírody nepoznajú. Nedajú sa potrestať, či inak prinútiť. Ak nechce priletieť, nepriletí aj dlhé hodiny. Dravec je stále jednou nohou v prírode a je len na šikovnosti sokoliara, aby si s ním našiel vzťah – teda, aby sa dravec k nemu dobrovoľne vracal. Najcennejšou vlastnosťou sokoliara je preto trpezlivosť. Slavomíra Kukurugyu pritom teší, že postupne môže odovzdávať svoje skúsenosti. Je tak šanca, že i ďalšia generácia udrží tradičné sokoliarstvo ako živé remeslo, ktoré sprostredkúva nielen krásu dravcov a ich spôsob života, ale aj ich súžitie s človekom.

V objatí krídel

Príbehy zo života